Kresťan, podnikanie, profesionalita

Ako začať bez kritiky súčastného stavu? Ako sa vôbec chytiť témy, ktorá i keď už asi nie je tabu, ale je stále zahalená falošnými predstavami, možno pokrivenou skromnosťou, neslobodou  a predsudkami?

Myslím, že každý súdny človek dokáže rozoznať, že kresťanstvo v komerčnej sfére pokrivkáva, ba skôr žalostne kríva na obidve nohy a len v ojedinelých prípadoch, ktoré zväčša nájdeme na druhej strane oceánu a poväčšine u našich protestantských bratov, sa dokáže priblížiť štandardu a kvalite sveta. A tak toto zamyslenie nebude azda chápané ako kritika, lebo ňou nechce byť, ale skôr ako povzbudenie. No na to, aby sme mohli pokročiť, musíme sa otvorenými očami, spriama pozrieť na stav, v ktorom sa nachádzame.

Navštívme napríklad to prvé, čo nás napadne pri kresťanskom obchode - kníhkupectvá. Okolo mnohých z nich by sme ako radoví veriaci či nebodaj neveriaci iba bez povšimnutia prešli. Ba dokonca niektoré z nich akoby kričali „Vstup len na vlastné riziko!“ Úprimná snaha ich majiteľov, prevádzkovateľov i zamestnancov ohlasovať evanjelium stroskotáva na gýčoch, odpudzujúcom interiéri, zamračených tvárach. A to nie je všetko. Tieto obchody ponúkajú tovar, ktorý oslovuje iba jednu kategóriu kresťanov. Nedokáže alebo iba s ťažkosťami priťahuje mladého človeka. A to ešte stále hovoríme iba o tých, ktorí už takpovediac sú na tej „dobrej“ strane. Tie tisíce a milióny hľadajúcich či neveriacich ľudí takéto predajne neoslovujú, zostávajú pre nich nepovšimnuté.

Kresťanská komercia a podnikanie vo všetkých oblastiach trpí zvláštnou hanblivosťou, nepatričnou skromnosťou. Bojí sa odvážne ukazovať na Krista, ohlasovať evanjelium, profesionálne tvoriť nielen knihy, hudbu ale i filmy, oblečenie, módu, hračky atď.. Bojíme sa vstúpiť do oblastí, o ktorých si myslíme, že patria iba svetskému podnikaniu, ba niekedy ich považuje priam za nehodné spájať ich s Bohom. Zabúdame, že stvorenie samo o sebe bolo stvorené ako dobré a sme to práve my, ktorí máme toto dobro odhaľovať a prinavracať mu ho.

Prvým problémom, s ktorým či už len vo vlastnom vnútri alebo i verejne zápasíme, je mylný výklad kresťanskej chudoby. Preto nám slovné spojenie kresťanský podnikateľ či podnikateľ-kresťan  škrípe v ušiach. Podnikanie je o vytváraní materiálnych hodnôt. Kresťanstvo je o šírení evanjelia a hodnôt duchovných. Nemôže kráčať ruka v ruke. To ale nie je pravda. V Písme samotný Ježiš v podobenstvách o nebeskom kráľovstve spomína správcov. Ba dokonca tí symbolizujú samotného Boha Otca. A tak kresťanská chudoba je o chudobe osobnej, chudobe v súkromnom živote a v tom ohľade Boh kladie na kresťanského podnikateľa obrovskú zodpovednosť. Máme zveľaďovať a rozmnožovať majetok, ktorý nám bol zverený, vytvárať pracovné miesta, zamestnávať a tak živiť rodiny a zároveň sme povolaní kráčať v Kristovej chudobe.

Druhý problém a z môjho pohľadu ten najväčší sa asi dá zhrnúť frázou „platba vatikánskou menou“. Veľmi úzko súvisí so spomínaným mylným pochopením evanjeliovej chudoby. Bojíme sa pýtať za svoju prácu a svoje produkty zaslúženú odmenu. Cítime sa previnilo, keď predávame s maržou. A keď už aj nie, táto marža musí byť minimálna. Domnievame sa, že ako kresťania musíme predávať čo najlacnejšie, určite lacnejšie ako nekresťania a najlepšie by bolo, keby sme netvorili zisk. Neuvedomujeme si, že ideme proti hlavnému poslaniu, pre ktoré ako kresťania vlastne podnikáme. Bránime šíreniu evanjelia. Z minimálnych marží nedokážeme odviesť kvalitnú prácu, zaplatiť kvalitných odborníkov, spropagovať svoj produkt a už vôbec nie investovať do rozvoja svojej činnosti. Jeden smutný príbeh za všetky. Navštívil som jednu predajňu kresťanskej literatúry, ktorú prevádzkovala kresťanská organizácia s miliardovým ročným obratom. Pracoval v nej známy a tak sme sa dali do reči. Vysvitlo, že pracuje bez riadnej zmluvy, s výplatou menšou ako je minimálna mzda. Popri tom tento muž bol živiteľom rodiny. Smútok a horkosť s ktorou to rozprával iba ťažko zakrýval prchajúci optimizmus z práce na dobrom diele. Ťažký hriech jeho zamestnávateľov, ktorí odopreli svojmu zamestnancovi spravodlivú odmenu, bránil radostnému ohlasovaniu, ku ktorému nás vyzýva sv. Pavol.

Ďalším príkladom je nedávna skúsenosť pri príprave katalógu kresťanských publikácií. Oslovili sme väčšinu kresťanských vydavateľstiev na Slovensku s ponukou prezentácie ich titulov v spoločnom katalógu. Odozva bola a stále je veľmi pozitívna a všetci si uvedomujú potrebu takého katalógu. Cena, ktorú sme kalkulovali, pokrýva iba nevyhnutné náklady s tlačou a distribúciou katalógu. Veľkí hráči na trhu sa okamžite chopili príležitosti a bez váhania budú svoje produkty prezentovať. Z jedného či dvoch vydavateľstiev, ktoré vydávajú veľmi hodnotné knihy, prišla ale odpoveď v tomto duchu. „Naše knihy predávame za cca 100 sk/ks. Aj pri najlepšom optimizme by sme nedokázali zaplatiť si takúto reklamu.“ To znamená, že takéto vydavateľstvo nie je schopné ani po spojení sa s ďalšími partnermi zaplatiť si tú azda najlacnejšiu tlačenú reklamu. Ako sa potom môžu čitatelia dozvedieť o ich vynikajúcej práci a knihách? Musíme si dokázať jasne povedať, či chceme podnikať alebo robiť charitu. Obidve veci sú potrebné, no je osudovým omylom si ich zamieňať.

Z vlastnej skúsenosti ako spolumajiteľ internetového kníhkupectva Kumran.sk môžem povedať, že kresťania naokolo nás prahnú po kvalitných publikáciách, kvalitných produktoch z každej možnej oblasti, ktoré odvážne, jasne, s radosťou inšpirujú na ceste s Kristom. Ľudia vedia oceniť a oceňujú kvalitnú prácu a očakávajú ju aj od nás, podnikateľov – kresťanov. Kresťanská klientela je veľmi vzácny „druh“, ktorého lojalitu, ochotu odpúšťať nekvalitnú prácu, prehliadať nedostatky a utrácať peniaze na množstvo nekvalitného tovaru, ktoré má na sebe nálepku „kresťanský“, nám závidia všetky ostatné segmenty na trhu. Ich hlad po kresťanských produktoch je požehnaním, ktoré nám má pomôcť v našej práci a zároveň by sa mal k ním vracať späť práve v našej profesionalite a hodnotovom podnikaní, ktorým ich duchovne formujeme.

Preto chcem povzbudiť každého kresťanského podnikateľa, či už fungujúceho alebo len driemajúceho v niekom z vás, nebojme sa ohlasovať a svedčiť o našej spáse i svojou prácou. Popusťme uzdu svojej tvorivosti ako módni návrhári, designéri, grafici, autori, rezbári, umelci, bábkari, novinári, obchodníci… Ľudia naokolo čakajú, že zaplníme prázdno, ktoré zíva zo sveta komercie bez Boha, peňazí bez morálky a oportunizmu bez Krista. Budú vďační za vašu odvahu svedčiť o Kristovi.

Martin Švikruha
Zdroj: blog.tyzden.sk